Domovská stránka Pridať k obľúbeným


Doména:
ec2-54-161-108-158.compute-1.amazonaws.com
IP adresa počítača: 54.161.108.158

Clandestino



termín konania : 31.1. - 19.2. 2005
miesto konania : Chile, Andy, stena Tores del Brujo /600m, 4100 n.m./

účastníci : Dušan Beránek, HK Metropol Košice
Jiří Poděbradský, HK Filozof Bratislava
Jozef Balvan Krištín, HK Filozof Bratislava
Rastislav Šimko, HK Banská Štiavnica
Vladimír Kazo Linek, HK Filozof Bratislava

Popis akcie :
Po príchode do Santiaga 1.2. 2005 sme sa ešte v ten istý deň presunuli do mesta San Fernando, odkiaľ sme na druhý deň pokračovali na miesto stretnutia s našimi sprievodcami a nosičmi pri moste cez rieku rio Azuffre zvanom Piedra de la Virgen. Odtiaľ sme pokračovali s troma pohoničmi a štyrmi mulicami , ktoré niesli naše batohy s jedlom a materiálom. Po dvojdňovom pochode sme sa dostali do základného tábora. Druhý deň sme museli premiestniť náš základný tábor kôli jeho nevýhodnej polohe. Po dni oddychu sme sa pokúsili nájsť cestu ľadovcom pod hlavnú stenu Tores del Brujo a urobiť vynášku materiálu. Cez deň bolo veľmi teplo a ľadovec sa menil zo dňa na deň a trhliny boli čoraz väčšie a väčšie.
Taliani a Španieli, ktorých sme tam stretli sa pod hlavnú stenu el Bruja nedostali a liezli len na prístupné asi 200m piliere oproti Bruju. Nám sa napokon podarilo dostať pod stenu a zvyknúť si na chodenie po tomto ľadovci. Po dni oddychu sme konečne naliezli do steny.
Liezol som s Ďurom Poděbradským, plánovali sme dva dni v stene, v ceste Clandestino, hlavne s cieľom pozrieť sa na technické miesta v 4 a 6-tej dĺžke a možnosti preliezť ich voľne. Ťahali sme sviňu /veci na bivak/ + 100m fixu na zafixovanie prvých troch dĺžok po bivakovaciu policu.
Začali sme liezť až okolo 11:00 a pokiaľ sme vyliezli a vyťahali všetko na policu boli 3 hodiny. Prvé tri dĺžky 7B, 6C+, 6B sme vyliezli OS. Po sieste sme vyliezli ešte 4-tu dĺžku 9+/A0. Usek 9+ bol celkom leziteľný, 10m A0 už bol na voľné lezenie tvrdší oriešok, ale myslím že by to šlo, keby bolo viacej času na nacvičenie.
Druhý deň po nepohodlnom bivaku na polici 1x 2m sme vyliezli 5-tu dĺžku špáru na žabu za 7A /AF/ a rozhodli sa zlaniť dole.
Ja som si nedal pozor na silné slnko, ktoré pražilo do steny pričom mi spálilo ruky a krk, navyše sme boli unavení po predchádzajúcich dňoch muklovania a lezenie nám v takomto stave nerobilo radosť. Kazo s Balvanom zatiaľ naliezli do cesty Un poco Patagonia 5.10d na vedľajšiu asi 300m vežu. Doplatili na neskorý nástup a museli zlaniť z poslednej ťažkej dĺžky . Išlo o špárove lezenie bez nitov, ani na štandoch, vraj celkom slušný alpinizmus.
Po neúspešnom prvom pokuse sme sa s Ďurom rozhodli oddýchnuť 2 dni a skúsiť to ešte raz. Fixy ostali natiahnuté takže prvé tri dĺžky sme žumarovali. Do steny s nami išiel aj Rasťo Šimko, ktorý potreboval natočiť nejaké zábery v rámci jeho filmárskeho poslania. Pri filmovaní som preliezol úsek 9+ PP a skúsil skrokovať A0 časť, čo tiež celkom šlo na takých 80%. 5-tu dĺžku liezol Ďuro v pohode. Šiesta dĺžka začinala 10m úsekom A0, ktorého prvé metre boli relativne bez chytov no vačšia časť by opäť šla liezť voľne. Možnosť voľného prelezenia sa však už stala neaktuálna hlavne z časového hľadiska /o dva dni sme mali ísť s Rasťom dole/. Dĺžka končila pekným sokolíkom za 7A. Siedma dĺžka zárez, resp. sokolík za 7B dobre preverila Ďura, ktorý ju dal s odsedmi. V ten deň to bolo všetko. Lezecké laná sme dali na fix a zlanili do bivaku. Ráno sme boli už o 10:00 na konci fixov. 8-ma dĺžka za 7A+ viedla cez prilepený veľký blok rovno nad štandom, za ktorý bolo treba zabrať na sokolíka. Blok vydržal takže to bolo OS inak istá smrť. 9-ta dĺžka za 7A+ pustila Ďura AF. Desiata za 9+, ktorá tiež nemá súvislý prelez začinala hladkým asi 10m kútom so špárkou na mikročok. Bola odistená skobou, ktorá pri odsadnutí skoro vypadla a len tak tak že som nezhučal do štandu. Nakoniec pomohol mikročok z ktorého som technicky zapol nit a potom ďaľší. Potom nasledovalo 20m šikmej širokej špáry s trhlinou na mikrofriendy. Voľný prelez tejto dĺžky , hlavne spodnej časti ostal pre mňa traktiež veľmi veľkým otáznikom.
Ďuro mal už toho dosť tak som 11-tu dĺžku za 7A+ liezol ja, OS. Dvanástu 6A Ďuro OS. Posledná dĺžka za 7B nebola zadarmo a musel som si v nej pomôcť technicky /ďaľší otáznik/. S prvou dĺžkou za 7B sa nedala vôbec porovnať. Na konci cesty sme boli okolo 18:00.
Po následnom zlanení a trmácaní sa po ľadovci a suti sme boli v BC presne o polnoci. Druhý deň nás s Rasťom ešte čakal 8 hod. pochod do civilizácie.
Clandestino i napriek tomu že má len 13 dĺžok je vzhľadom k prístupu a charakteru lezenia vážnym podnikom a podľa všetkého bol toto jeho druhý prelez, resp. 1. opakovanie.
15.1. 2005 sme opustili s Rasťom základný tábor. Zvyšné tri dni sme prežili presunom do Santiaga cez prímorské letovisko Vina del Mare.

Fotky z tejto akcie tu...










© Mojo 2004